Otvorila oči a pocítila v nich prudkú bolesť zo svetla,ktorého bolo v miestnosti akosi priveľa.Videla všetko biele a chvíľu rozmýšľala nad alternatívami kde by sa mohla nachádzať.Pod vplyvom liekov,ktoré prúdili jej žilami a bolesti,ktorá prechádzala celým jej telom,prišla k záveru,že je buď v nebi alebo vo vnútri snehovej gule.Obraz sa po chvíli začal zaostrovať a zistila,že leží na posteli,v bielych perinách v izbe vymaľovanej na bielo.Vyzeralo to celé ako nemocnica.Bola to nemocnica.Zvuk pípajúceho prístroja to potvrdil.Keď sa zaostrilo už aj v hlave,myšlienky a otázky začali prúdiť neuveriteľnou rýchlosťou.Uvedomila si,že zrazu si dovidí na palce na nohách,čo v posledných mesiacoch  nebolo možné.Rukou si prešla po plochom bruchu a zacítila na ňom obväz a krátko po tom aj bolesť z rany.Chcela niečo povedať,chcela sa len nadýchnuť,ale trubica,ktorá jej vychádzala z krku jej v tom zabraňovala.Nemohla dýchať.Snažila sa zo všetkých síl ale nešlo to.

Lauru prebudil zo sna prudký kašel.Lapala po dychu.Rýchlo sa posadila na posteli a zažala stolovú lampu.Očami skontrolovala izbu.Bol to sen.Zase jeden z tých snov.Pozrela na hodiny,kde svietilo 4:23.O necelé dve hodiny vstáva do novej práce.Potrebuje sa vyspať,no túto noc to už nebude také ľahké.Celkom určite.Schúlila sa v posteli do klbka a v náručí silno zvierala vankúš.Zhasla lampu a rukou si pohladila jamku na krku medzi kľúčnymi kosťami.Prstom zrátala štichy na jazve.

Ráno prišlo neuveriteľne pomaly.Vonku pršalo a slnku sa nepodarilo predrať cez tú hrbu mrakov na oblohe.Bolo to jedno z tých rán,keď sa vám nechce ani za nič vstať,pretože sa vám tak skvele spí.Vraj kvôli daždu.Až vás z pokojného sna a teplej postele vytrhne ten odporný zvuk budíka.Keď sa tento zvuk začal šíriť Lauriným bytom,už dávno nebola v posteli a tá už vôbec nebola teplá.Vstala o pol piatej ráno a so šálkou prvej rannej kávy si sadla na parapetu k oknu.Teplá para,ktorá vychádzala zo šálky zahmlievala okno.Laura hľadela na prázdnu ulicu a rozmýšľala,kedy sa na nej niekto objaví.Asi o polhodiny ulicou prešiel prvý autobus a neskôr aj pekárske auto.Takéto rána bývali pre Lauru nekonečné.Keď ju zo spánku prebudil jeden z tých snov,vedela,že už nezaspí.Vlastne dnes ráno bola celkom vyspatá.Päť hodín spánku bol pre ňu nepoznaný luxus.Alebo ten pocit vyspatosti prišiel spolu s tou kávou,ktorú práve dopila?Bolo jej to jedno.Káva bola jej životabudičom a bola jej vďačná za to,že udržiavala jej oči otvorené.Zazvonil budík.Zvonil tak vytrvalo,ako keby ešte niekto v tom byte spal.Laura ho vypla a išla si dať sprchu.O hodinu musí byť v novej práci,nerada by prišla neskoro.A vlastne ako sa dá prísť neskoro,keď máte prácu o tri poschodia nižšie?

Na dverách výťahu stále visela ceduľka MIMO PREVÁDZKY,na ktorú niekto ceruzkou dopísal NAVŽDY.Laura sa pousmiala a pozrela na dvere bytu oproti nej.Boli to staré,zrejme ešte povôdné dvere,oblepené hnedou tapetou,ktorá  sa odspodu odlepovala a odhaľovala pôvodnú farbu dverí.Boli to jediné takéto dvere v celom dome.Všetci ostatní mali vstup do svojho ´´kráľovstva´´ uzatvorený najlepšími bezpečnostnými dverami.Laura akosi tušila,že za týmito dverami nebude žiadne kráľovstvo,aj keď susedov oproti ešte nestretla.Rýchlo zbehla dolu schodmi až prišla do kaviarne kde ju už čakala Petra.Petra bola Laurina nová šéfka,majiteľka kaviarne.Na majiteľku dosť mladá baba,aj keď jej strhaná tvár na 25 rozhodne nevyzerala.Zrejme si prežila svoje,tak ako každý z nás.Laura jej bola vďačná za prácu aj za to,že Petra nemala veľa otázok.

´´Dobré ráno´´ zatvorila za sebou dvere Laura.

´´Dobré,dobré…´´odzdravila ju Petra,ktorá práve niečo horúčkovito písala, a tak ani nestihla zdvihnúť hlavu od papierov.

Laura sa poobzerala po kaviarni a hľadala ďalších zamestnancov,no počula iba nejaký buchot,vychádzajúci zo zadu,kde bol sklad.

´´Nikto tu ešte nie je´´uchlipla si Petra z miniatúrnej šálky na presso. ´´Oni si dávajú takto načas,aj keď vedia,že príde šéfka.´´ ´´To mám za to,že si so všetkými tykám.´´ povzdychla si s úsmevom

´´Môžem dať dolu stoličky a poutierať stoly…´´

´´Ale nie,prosím ťa,počkáme na ostatných,poď si sadnúť´´ prerušila ju Petra a ukázala na stoličku oproti nej

´´Ak si dáš kávu,tak ti zatiaľ môžem predviesť ako funguje kávovar´´

´´Jasné dám si´´

A tak sa presunuli za barový pult a Petra jej vysvetľovala obsluhovanie kávovaru s dôležitosťou vysokoškolského profesora a svojimi dlhými dokonale upravenými nechtami všetko aj názorne ukazovala.V tom zazvonil zvonček nad dverami kaviarne a vošiel vysoký mladý blondiak.

´´Konečne Erik ,tak čo dnes meškalo električka alebo autobus?´´spýtala sa Petra s patričnou iróniou v hlase,hodila jeden pohľad na Lauru a prešla pred bar.

´´Prepáč,Petruška,ale nepočul som zvoniť budík´´usmial sa previnilo a dal Petre pusu na líce

´´Jasné budík´´otočila sa smerom k Laure klepla sa  teatrálne po hlave

Laura sa usmiala a  pozrela na Erika a ten na ňu hodil nevinný pohľad a úsmev.

´´Tak,toto je naša nová posila,Laura´´

´´Erik´´podal jej ruku a vybozkával ju na obidve líca.

´´Erik ťa takto vybozkáva každé ráno,teda ak mu to dovolíš.Erik je náš Casanova,preto je tu vždy toľko báb,ktoré  sa ho snažia neúspešne zbaliť.Ale inak je celkom šikovný.´´

Erik venoval Petre jeden vyčítavo-pobavený pohľad.

´´Nechávajú ti čísla na servítkach?´´spýtala sa Laura

´´Tak nejak.´´usmial sa hollywoodskym úsmevom Erik a premeral si Lauru tak okato,že sa Petra neubránila ľahkému úškrnu.

Erik bol ešte mladší od Petry.Mohol mať tak 20-22,prišiel v čiernom tričku,s decentne rozopnutými gombíkmi pod krkom,ktoré odhaľovali presne toľko z hrude,koľko stačilo na to,aby si všetky ženy naokolo dokázali predstaviť čo je pod zvyškom trička.Krátke rukávy trička končili  presne nad vypracovanými bicepsami a jeho modré oči  dotvárali obraz dokonalého barmana.

Petre zavybroval na bare mobil.Pozrela na displej a s vetou ´´Ahoj miláčik´´ sa nenápadne vzdialila.

´´Miláčik je Marián,Petrin muž.´´vysvetlil Erik presne miereným šepotom.

Laura si prešla rukou vlasmi a odstúpila z Erikovej tesnej blízkosti.Šikovný chlapec,ani si nevšimla,kedy sa tak priblížil.

´´Poskladám stoličky.´´pohla sa Laura k stolom a Erik jej bol hneď v pätách

´´Kradneš mi robotu a Petra nerada vidí,keď sa vy baby nadrapujete so stoličkami.´´skladal stoličky oproti nej

´´Včera som sa ešte nadrapovala so škatuľami,5 krát ťažšími ako táto stolička.´´Erik sa len pousmial,pochopil veľmi rýchlo,že sa Laurou sa hádať neoplatí.

´´Laura,prosím ťa,nechaj tie stoličky..´´prerušila ju Petra.´´Ja budem musieť teraz odísť,ale prídem vás pozrieť ešte poobede´´ ´´Erik,prosím ťa,poukazuj  to tu Laure,všetko jej vysvetli a prestaň ju prosím ťa baliť…´´Laura sa len uškrnula a Petry už nebolo. Erik pozrel na Lauru s trochu porazeným výrazom v tvári,klepol si rukami ako keď sa na niečo tešíte a povedal:´´Tak ideme na to´´

Prvý deň v práci prešiel celkom rýchlo a pokojne.Erik na príkaz šéfky zaučil Lauru ako to u nich v kaviarni chodí.Vysvetlil jej kde má čo svoje miesto,ako sa obsluhuje pokladňa,aká veľká má byť pena na pive,že dva deci nikdy nenaleješ od oka ale aj to,že keby niečo,tak stačí čarovné slovíčko Erik a hneď je pri nej.Laura veľmi rýchlo zistila,že Erik za tou machovskou maskou je vlastne celkom milý chalan,ktorý si na seba zarába už od 15-tich a ktorý je jasnou ukážkou predčasnej dospelosti.S Laurou sa naladili okamžite na jednu vlnovú dlžku,hneď po tom,ako pochopil,že Laura mu bude skôr staršou sestrou ako objektom na zbalenie.Kaviareň bola oblúbená a tak večerná tržba uspokojila aj Petru,ktorá prišla na večernú kontrolu aj s manželom.Marián mal tak 40,uhrančivý pohľad,jemne prešedivelé vlasy a do kaviarne vstúpil s typickou podnikateľskou taštičkou pod pazuchou.Keď sa spýtala Erika,čo robí,povedal,že za takých robia iní.Ale inak má vraj stavebnú firmu.Erik Mariána príliš nemusel.Po jeho príchode sa nenápadne vytratil do skladu a zostal tam až pokým aj s Petrou neodišli.Laura sa nikdy priveľa nepýtala.Riadila sa heslom:Nerob druhým,čo nechceš aby robili tebe, a tak Erikovu očividnú ´´alergiu´´ na Mariána nechala plávať.

Sadla si na pohovku a rukou si pomasírovala unavené chodidlá.Na to nekonečné státie za barom,pobehovanie a kľučkovanie medzi stolmi, si ešte bude musieť zvyknúť.Ale inak  bol dnešok celkom vydareným začiatkom nového života.

Trackback URI | Komentáre v RSS