Otras mozgu? Nie, som ok!
Teší sa, že sa znova stretnú. Tak veľmi jej chýba a ona chýba jemu, ako jej písal. Dnes letí na víkend k nemu do Toulouse.
„Mám pre Teba prekvapenie. Obleč sa zajtra športovo, nebudeme mať čas sa prezliecť.“
Napísal jej, keď sa včera večer spolu bavili na internete.
„Aké prekvapenie? Vieš, že prekvapenia nemám rada. Teda mám ich veľmi rada, ale strašne nerada na ne čakám!“ odpísala mu.
„Uvidíš! Určite sa Ti to bude páčiť. Teším sa na Teba. Dobrú noc darling. Bisous.“
„Dobrú noc. Cmuk.“
Piatok.
Čítať ďalej »
Keď sa vysloví slovo nevera skoro každý si ako vinníka predstaví chlapa. Táto nálepka im proste prischla. Sú mladí, pekní, príliš bohatí alebo proste neodolateľní. Uvedomujú si svoju cenu a život si chcú užiť plnými dúškami. Mať jednu ženu je nuda a tak popri svojej poväčšine vernej partnerke majú aj nejakú tu občasnú bokovku na splnenie svojich tajných snov. Ani neviem kedy presne začal ten prelom kedy aj my ženy sme začali spoznávať čaro nevery. Čaro pár nocí plných vášne, poznania zakázaného a často lákavého. Možno to tu bolo vždy len sme to prehliadali lebo mužské nevery zatienili tie ženské. Možno je to dôsledok emancipácie, možno istého nášho vzbúrenia sa voči mužom a dokázania si, že svine vieme byť aj my. Či je to už tak či onak, či za naše prehrešky môžu naše túžby vyrovnať sa mužom a nebyť už len ich obeťami alebo proste len snaha zdvihnúť si svoje sebavedomie nie sme víťazky. Stále totiž náš život riadi chlapi len si to úplne neuvedomujeme.
Čítať ďalej »
Opustila som ho. Ale prečo som to urobila, prečo práve teraz. Neviem či som to mala urobiť, to naozaj neviem. Som z toho totálne zmätená. Chýba mi a zároveň aj nechýba. Nechala som ho ako starú použitú topánku pri smetnom koši. S tým, že čaká na smetiarov kedy ho odvezú na hromadnú skládku a potom ho možno aj spália.
Nechala som ho ako použitý tovar v second hande, za ktorý som dostala aj zaplatené. Síce menej ale aspoň niečo. A ešte k tomu som ho používala takže aj to by sa mohlo cenovo ohodnotiť. Presne toto je lepšie prirovnanie, ako to s tým odpadovým košom lebo mu neprajem nič zlé teda žiadne spálenie. Preto hocikto, kto príde práve do tohto second handu môže si ho opäť kúpiť a znova používať. Lenže zostali na ňom staré škvrny, a menšie dierky od sklamania. Ale aj vyblednuté miesta, ktoré hovoria o menších či väčších prehrách. Ja našťastie nechodím do takýchto obchodov, brudia sa mi. Hlavne ten sterilný zápach. Ten smrad hovorí o toľkých použitých veciach. Hrozné niečo a tie ženy, čo tam chodia, tie naozaj nechápem. Myslím si, že tá čo ho kúpi bude chcieť dať za lásku len zopár drobných. A on dá jej opäť všetko, ako mne? Nemal by dať, lebo bude mať po sebe ešte viac dier.
Čítať ďalej »
Dublin.
„Neviem ktoré budú najvhodnejšie. Na moje vlasy aj tak žiadne nátačky nefungujú. Prečo každá brčkavá túži mať dlhé rovné vlasy a tá s rovnými sníva o baranej hrive?“
„Neviem Leni. Tebe ide iba o zmenu,nie?“
„Asi hej!“
Je nervózna, opakuje si v hlave, že je to len výlet, ktorý si ide len užiť. Že tam ide za kultúrou a pamiatkami.
A že ho vôbec nemiluje!
Čítať ďalej »
„Mám nadváhu! 5 kíl. Ty? “
„Ja tiež, 4!“ „Čo budeme robiť? Nemáme čas, letí nám to o 35 minút!“
„No, neostáva nám nič iné ako hodiť čo najviac veci na seba.“
Je leto, koniec agusta a vonku niečo okolo 30°C. A ony stoja v rade a čakajú pokým začnú púšťať cestujúcich na palubu.
„Sakra, mám pocit, že sa uvarím v tých dvoch rifliach, troch svetroch, roláčiku a dvoch šáloch“ zastonala Eva.
Čítať ďalej »
Ladies & Gentlemen,
vítam Vás pri fiktívno-výhernej hre MILIONÁR.Pohodlne sa usaďte a zamyslite sa s nami nad otázkou za milión.Otázka teda znie:Ak zíde z očí,zíde naozaj aj z mysle?Žolík 50:50 zredukoval naše odpovede na dve.Áno alebo nie…A správnu odpoveď sa dozvieme po reklemnej prestávke?Možno.Otázky s najjednoduchšími odpoveďami si vyžadujú totiž najdlhšie premýšľanie.
Skoro všetci sme si v láske už čosi odsrali.Poznáte to-raz ste hore,raz dole(týmto nemyslím sexuálne polohy).Raz áno,raz nie.Človek je rozporuplný?Nerozhodný?Naivný?Nie…Len idiot.nejde tu o to,či ak zíde z očí,zíde aj z mysle.Je to omračujúci fakt-ak niečo dlhý čas nevidíte,zabudnete,že ste voľakedy mali.Ale čo sa stane ak na to zídené z očí a mysle upriete opäť svoj zrak?Kto to vie,nech zdvihne ruku a priráta si imaginárny bodík,ktorý mu bude aj tak na hovno.
Čítať ďalej »
Občas sa nad ním určite všetci aspoň na chvíľu zamyslíme. Aký vlastne je ten NÁŠ zmysel života? Je cesta po ktorej kráčame tá správna? Čo ak sa rozhodnem prehodiť výhybku, jednoducho zmeniť smer?
Poznám ľudí, ktorí celý svoj život prežili v biede a utrpení, a to len preto, že nemali odvahu niečo zmeniť. Všetci ich ľutovali, hovorili o akomsi karmickom zaťažení. Utrpenie bolo chlieb ich každodenný. Prečo? Všetci máme na výber. Neoplatí sa čakať, že raz sa to všetko zmení. Život je TU a TERAZ!
Určite je na to potrebná istá dávka odvahy, len tak vymeniť zamestnanie, partnera, možno len tapety… No vedzme, že je to naša voľba a náš život, preto neváhajme, chyťme ho “za pačesy” a vytrasme z neho čo najviac.
Veľa sily
Želá Lily
Od môjho posledného prieskumu nejakej fanatickej akcie ubehol už nejaký týždeň a môj život sa znova dostal do starých zabehnutých koľají. Môj mozog už skoro vytesnil obsah 5-hodinovej prednášky najlepšieho českého humoristu Iva Aštara Bendu, tak ako aj pohľad na jeho veselé, no jednoduchšie publikum. Možno som divný, no pomaly ale isto som dostával chuť znova sa pobaviť pohľadom na partičku magorov, ktorým stačí ukázať pár obrázkov vystrihnutých z leporela pre 3 až 5-ročné deti, a oni zasvätia svoj život čakaniu na príchod flotily vesmírnych lodí plnej anjelov svetla. Možno som naozaj divný… Každopádne to, čo som spravil, bola najväčšia chyba za posledné mesiace môjho života.
Čítať ďalej »
Ako každý deň som sedela na verande a šúpala zemiaky. Zahalená tým otravným “rúchom”, v ktorom som sa potila ako somár v kufri som len v tichu premýšľala nad deodorantmi v bohatej Európe, či ešte bohatšej Amerike. Ledva som pootočila hlavu k domu, ale čo som uvidela, bol len slabý výjav každodennej obyčajnej rodičovskej hádky. Nemohla som sa na to dívať, pretože podľa uplakaného pohľadu matky, som zistila, že sa zase “rozprávajú” o mojej svadbe…
Vrátila som sa k zemiakom- nechcela som o tom premýšľať. Veď mám len dvadsať rokov?! Keď som to raz ako obhajobu vytiahla na otca, len mi odvrkol, že moja mama sa vydávala v sedemnástich.
Čítať ďalej »
Otvorila oči a pocítila v nich prudkú bolesť zo svetla,ktorého bolo v miestnosti akosi priveľa.Videla všetko biele a chvíľu rozmýšľala nad alternatívami kde by sa mohla nachádzať.Pod vplyvom liekov,ktoré prúdili jej žilami a bolesti,ktorá prechádzala celým jej telom,prišla k záveru,že je buď v nebi alebo vo vnútri snehovej gule.Obraz sa po chvíli začal zaostrovať a zistila,že leží na posteli,v bielych perinách v izbe vymaľovanej na bielo.Vyzeralo to celé ako nemocnica.Bola to nemocnica.Zvuk pípajúceho prístroja to potvrdil.Keď sa zaostrilo už aj v hlave,myšlienky a otázky začali prúdiť neuveriteľnou rýchlosťou.Uvedomila si,že zrazu si dovidí na palce na nohách,čo v posledných mesiacoch nebolo možné.Rukou si prešla po plochom bruchu a zacítila na ňom obväz a krátko po tom aj bolesť z rany.Chcela niečo povedať,chcela sa len nadýchnuť,ale trubica,ktorá jej vychádzala z krku jej v tom zabraňovala.Nemohla dýchať.Snažila sa zo všetkých síl ale nešlo to.
Čítať ďalej »
